3 BIOLOGICKÉ MATERIÁLY

Transcript

1 3 Biologické materiály 12 3 BIOLOGICKÉ MATERIÁLY 3.1 Základné biologické materiály Prevažnú väčšinu biologických materiálov v klinickej chémii tvorí krv (plná krv, krvné sérum, krvná plazma) a moč. Ďalšie materiály sú mozgovomiechový mok, plodová voda, sliny, výpotok a žalúdková šťava. Zvyknú sa označovať súhrnným názvom telové tekutiny Krv Krv napĺňa za normálnych podmienok cievny systém. Celkový objem krvi v organizme zdravého jedinca koreluje s telesnou hmotnosťou. V ľudskom organizme je na kilogram hmotnosti 70 ml (ženy), 75 ml (muži), ml (deti) krvi. Asi 70 % z celkového krvného objemu je v žilách, 20 % v tepnách a 10 % v kapilárach. Podľa miesta svojho momentálneho výskytu má krv mierne odlišné vlastnosti, ktoré zahŕňajú zmeny vo vzájomnom pomere jednotlivých zložiek krvi a v zložení týchto zložiek. Krv je suspenzia pevných bunkových častíc (krvné bunky, 45 %) v plazme (tekutá zložka krvi, 55 %). Fyzikálnochemické vlastnosti krvi závisia od pomeru bunkovej a plazmovej zložky a od zloženia týchto súčastí. Bunkové častice sú krvinky erytrocyty červené krvinky (počet erytrocytov je asi l -1 ) a leukocyty biele krvinky (počet 10 9 l -1 ) a krvné doštičky trombocyty (počet l -1 ). Hlavnou funkciou erytrocytov je okysličovanie tkanív, leukocyty sa zúčastňujú na metabolických, zápalových a obranných procesoch a krvné doštičky na procesoch zrážania krvi. Počet erytrocytov je u zdravého jedinca takmer stabilný. Pri stratách krvi ich počet klesá. Typ krvnej straty možno posúdiť z morfologických parametrov erytrocytov, z koncentrácie bilirubínu a haptoglobínu pri podozrení na hemolýzu, alebo z metabolizmu železa pri krvácaní. Naopak, zvýšenie počtu erytrocytov sa pozoruje pri dehydratácii organizmu alebo krvných ochoreniach, ale aj pri dlhodobom pobyte vo vysokej nadmorskej výške. Počet leukocytov fyziologicky narastá po námahe a jedle, patologicky narastá pri zápaloch, stratách krvi a ochoreniach krvi. Počet trombocytov klesá pri nadmernej aktivácii koagulácie, pri krvných ochoreniach, naopak narastá pri niektorých zápaloch, pri stratách krvi a tiež pri niektorých krvných ochoreniach. Plazma je tekutá zložka krvi (2,8 až 3,5 l), je priehľadná nažltlej farby. Asi 91 % plazmy tvorí voda a v nej je rozpustených 8 % organických látok (albumíny, globulíny, protrombín, fibrinogén) a 1 % anorganických látok (Na +, K +, Cl -, HCO - 3 a iné). Plazma okrem toho obsahuje stovky ďalších látok, ktorých koncentrácia je podstatne nižšia. Plazma má ph 7,4. Množstvo vody v plnej krvi, v erytrocytoch a v plazme je rôzne (plná krv 83 %, erytrocyty 73 %, plazma 93 %). Preto sa odlišuje aj koncentrácia toho istého analytu stanoveného v uvedených vzorkách získaných z krvi jedného človeka.

2 3 Biologické materiály 13 Zrážanie krvi, vznik séra Krv je za normálnych podmienok tekutá len dovtedy, pokiaľ obieha v cievnom systéme. Keď cievny systém opustí, zráža sa. Krvné doštičky sa na vzduchu rozpadajú a uvoľňujú enzým trombokináza. Trombokináza v prítomnosti Ca 2+ premieňa protrombín v plazme na trombín. Pôsobením trombínu sa v krvnej plazme rozpustená bielkovina - fibrinogén postupne mení na nerozpustný fibrin. Fibrin vytvorí hustú sieť, ktorá zadrží krvinky, krvné doštičky aj niektoré ďalšie zrážavé látky, pričom vznikne tuhý krvný koláč (obr. 3-1), z ktorého sa vytlačí sérum. Sérum má podobné zloženie ako plazma, len v ňom chýba fibrinogén a niektoré ďalšie zrážavé látky. Proces zrážania prebieha aj po odbere vzorky krvi a je významne ovplyvnený druhom odberovej nádobky. V sklených nádobkách prebieha rýchlejšie, v plastových pomalšie. Ak sa nechá krv zraziť po odbere do nádobky s polárnym povrchom, napr. do sklenej skúmavky bez prídavku antikoagulantu (bez prídavku činidla, ktoré by zabránilo zrážaniu krvi), a potom sa odstredí, nad zrazeninou (krvným koláčom) sa oddelí tekutina sérum. Pri odbere do nádobky s antikoagulantom sa po oddelení krviniek získa plazma. Plazma (fibrinogén) Krvinky Krvné doštičky Sérum Krvný koláč (fibrín) Obr. 3-1 Zrážanie krvi Plazma versus sérum Univerzálne použitie obidvoch materiálov na určenie obsahu všetkých klinicky zaujímavých zložiek nie je možné. Pri výbere biologického materiálu na laboratórne vyšetrenie musíme prihliadať na rôzne okolnosti, ako z hľadiska metodických možností, tak aj z hľadiska vhodnosti na dosiahnutie stanoveného cieľa. Plazma je na určenie zložiek biologických systémov klinicky vhodnejšia: plazma je prirodzený reprezentant toho, čo je prítomné v kvapalnom stave v plnej krvi sérum je svojim spôsobom artefakt, z plnej krvi sa získa asi o 20 % viac plazmy ako séra, čo prináša menšiu záťaž pre pacienta, úsporu času, keďže po odobratí plnej krvi (po pridaní antikoagulantu) je možné krv ihneď odstrediť, po odstredení sa neobjavuje koagulácia a nebezpečenstvo hemolýzy (rozpadu červených krviniek) je v plazme 10-krát nižšie. Nevýhodou plazmy je, že plazmu nie je možné jednoducho použiť na stanovenie bielkovín elektroforézou, pretože fibrinogén interferuje pri elektroforéze bielkovín (určenie γ-globulínov). V prípade analýzy plazmy alebo plnej krvi sa v podstate nedá vyhnúť pridaniu rôznych antikoagulantov (pridané antikoagulanty vnášajú do plazmy niektoré ióny (Na +, K +, Ca 2+ ), ktoré potom nie je možné stanoviť, okrem toho môžu maskovať analyty a inhibovať niektoré enzýmy). Krvné sérum je menej vhodný materiál z hľadiska klinických požiadaviek, napriek tomu je sérum svetovo najbežnejšie používaný biologický materiál. Z hľadiska potrieb analytickej chémie je sérum výhodnejšie najmä v prípade, keď sa na určenie zložiek používajú metódy mokrej chémie (sérum je sústava zložením bližšia pravému roztoku než plazma). Na rozdiel od plazmy, pre krvné sérum je svetová normalizácia a unifikácia vo všetkých smeroch (štandardy, metódy,

3 3 Biologické materiály 14 prístrojová technika, správna laboratórna prax) podstatne rozpracovanejšia. Nevýhodou séra je, že v sére môže dochádzať k nežiaducej dodatočnej koagulácii. Ak sa má na analýzu použiť sérum, po odbere krvi je vždy nutné nechať vzorku postáť pri teplote laboratória minimálne 30 min (aby sa dosiahla dobrá koagulácia) a až potom odstrediť, čo predstavuje určitú časovú stratu. Okrem toho je možný odber krvi do odberových nádobiek obsahujúcich aktivátory zrážania, alebo skúmaviek so separačným gélom, čím sa tento časový interval skráti Moč Moč je tekutina vznikajúca počas filtrácie krvi v obličkách. Jantárová farba moču kedysi vzbudzovala dojem, že moč musí obsahovať zlato, čo viedlo alchymistov k pokusom získať zlato z moču. Aj keď sa im zlato nepodarilo vyrobiť, tieto experimenty viedli k niektorým zaujímavým objavom. Nemecký alchymista Hennig Brandt ( ) objavil v r fosfor tak, že nechal niekoľko dní rozkladať moč. Moč potom varom silno zahustil a nakoniec destiloval pri vysokých teplotách bez prístupu vzduchu. Pary nechal kondenzovať pod vodou a získal voskovitú hmotu, prvok, ktorý na vzduchu v tme svetielkoval fosfor (grécky, phos svetlo, phoros nesúci). Fosfor je jediný prvok, ktorý bol po prvý raz pripravený zo živočíšneho materiálu, potom z rastlín a až omnoho neskôr bol objavený aj v mineráloch. Obličky denne prefiltrujú z krvi okolo 180 litrov tekutiny, z ktorej sa väčšina reabsorbuje, zvyšok sa premení na moč. Zdravý dospelý človek vylučuje denne 0,6 až 2 l moču. Obličky upravujú zloženie moču tak, aby sa udržala rovnováha tekutín a elektrolytov, kyselín a zásad v organizme. Látky potrebné pre organizmus, ako je napr. glukóza, sa reabsorbujú prenášajúcimi molekulami späť do krvi. Moč z tela odstraňuje nadbytočnú vodu, nepotrebné látky (močovina, chloridy, sodík, draslík, fosfáty, sírany, kreatinín a kyselina močová) a jedy. Tieto zložky možno detegovať a stanoviť analýzou moču. Niektoré ochorenia menia množstvo, konzistenciu (hustotu) a zloženie moču. Moč môže indikovať ako dobre je organizmus zásobený vodou (dehydratácia organizmu sa prejaví tmavožltým až hnedým sfarbením moču). Pre monitorovanie liekovej terapie je vo väčšine prípadov moč nevhodný, omnoho väčší význam má v toxikologickom screeningu. Veľkým problémom pri analýze moču je jeho objem, ktorý sa môže významne líšiť v závislosti od množstva a spôsobu konzumácie nápojov a bežných prípravkov pôsobiacich diureticky (káva, čaj, kofola a pod) Ďalšie biologické materiály Mozgovomiechový mok Mozgovomiechový mok (likvor, cerebrospinálna tekutina) je číra riedka tekutina obklopujúca centrálny nervový systém. Obsahuje podobné organické zložky ako plazma, ale v inej koncentrácii. Mozgovomiechový mok obsahuje asi 200-krát menej proteínov, nižšie množstvo

4 3 Biologické materiály 15 sodíka, draslíka, vápnika, anorganického fosforu, a naopak, vyššie množstvo horčíka a chloridov. Vyšetrenie mozgovomiechového moku je dôležitou zložkou celkového vyšetrenia ochorení a porúch nervovej sústavy. Plodová voda Plodová voda je tekutina, ktorá vytvára vhodné prostredie pre plod, chráni plod pred mechanickým poškodením a podieľa sa na jeho metabolizme. Obsahuje rôzne zložky, ktoré pochádzajú z metabolizmu matky a z metabolizmu plodu. Koncentrácie niektorých zložiek plodovej vody sú ovplyvnené poruchami tohto metabolizmu, koncentrácie iných sa výrazne menia v závislosti od stupňa zrelosti plodu. Tieto súvislosti sa využívajú pri vyhľadávaní závažných vrodených alebo získaných ochorení detí v prenatálnom období. Sliny Sliny (saliva) sú bezfarebná tekutina s ph 7-8 (pri ph pod 5,5 sa zo zubov uvoľňuje vápnik). Sliny sa skladajú z vody (99 %), anorganických solí (Ca 2+, Na +, K +, PO 4 3-, F - a SCN - ) a organických látok. Okrem toho sa v slinách nachádzajú aj protilátky (imunoglobulín A) a tráviace enzýmy. Jeden z enzýmov v slinách, α-amyláza, katalyzuje čiastočnú hydrolýzu vo vode nerozpustných polysacharidov až na rozpustnú sladkú maltózu dráždiacu chuťové bunky. Denne sa vylúči 1 až 1,5 l slín. Väčšina liečiv prechádza difúziou do slín, kde je ich koncentrácia v určitej korelácii s plazmovou koncentráciou predovšetkým neviazaného podielu liečiva. Prenikanie do slín je značne závislé od rozpustnosti a ionizovateľnosti liečiva v krvi. Hlavnou výhodou stanovenia látok v slinách je ľahká dostupnosť a jednoduché získanie materiálu. Prejavuje sa to hlavne pri sledovaní koncentrácií liečiv u detí, kde injekčný odber spôsobuje značné problémy, alebo u forenzných (súdnych) vyšetrení, kde okamžitý odber krvi alebo moču môže tiež naraziť na prekážky. Výsledok stanovenia koncentrácie liečiv v slinách závisí od zloženia slín a ph. Výpotok Pojmom výpotok sa označuje tekutina nahromadená v telesných dutinách. Príčiny tohto stavu môže byť v podstate dve: Prvou príčinou nahromadenia tekutiny v dutinách môže byť ich poškodenie zápalom alebo roztrúseným nádorom. Tekutina sa označuje ako exsudát (obsah bielkovín > 30 g/l). Najvýraznejšie zmeny sa pozorujú pri zápale bakteriálneho pôvodu (vysoká koncentrácia laktátu, bielkovín. lipidov a znížená koncentrácia glukózy). V druhom prípade je výpotok nezápalového pôvodu (napr. cirhóza pečene, zlyhanie srdca). Tekutinu v telesných dutinách tvorí ultrafiltrát plazmy, ktorý sa nazýva transsudát. Jeho zloženie pripomína plazmu, avšak s nízkou koncentráciou bielkovín (< 30 g/l), enzýmov a lipidov. Laboratórne skúšky umožňujú vo väčšine prípadov rozlíšiť medzi transsudátom a exsudátom. Orientačná Rivaltova skúška na obsah bielkovín sa môže vykonať aj pri lôžku pacienta: kvapka výpotku vytvorí v nádobke s 0,1 % kyselinou octovou biely zákal vtedy, ak je vo výpotku vyšší obsah bielkovín (ide teda o exsudát).

5 3 Biologické materiály 16 Žalúdková šťava Žalúdková šťava je bezfarebná až žltkastá kvapalina silne kyslej reakcie (ph 1-2). Jej účinné zložky vznikajú v špeciálnych bunkách žalúdkovej sliznice. Hlavné zložky žalúdkovej šťavy sú voda 99 % a HCl vytvára v žalúdku kyslé prostredie, ničí choroboplodné zárodky, brání rozkladu niektorých vitamínov (B 1, B 2, C), aktivuje proenzým pepsinogén na enzým pepsín, ktorý štiepi vo vode nerozpustné bielkoviny na rozpustné polypeptidy. Ďalšie zložky sú: mucín, tzv. vnútorný faktor glykoproteín zaisťujúci vstrebávanie vitamínu B 12, žalúdková lipáza štiepi mliečne tuky, chymozín zráža mlieko, amyláza štiepi niektoré polysacharidy. Tvorbu kyslej žalúdkovej šťavy podporujú alkohol, kofeín a nikotín. 3.2 Vplyvy pôsobiace na biologické materiály Vplyv vyšetrovanej osoby Ľudské orgány, tkanivá a iný biologický materiál podliehajú mnohým vplyvom. Rozlišujú sa vplyvy stále a premenlivé. Stále vplyvy Stále vplyvy sú faktory, ktoré nie je možné ovplyvniť, ale pri správnom hodnotení výsledkov analýz je ich potrebné poznať a zohľadniť. Sú to rasa, pohlavie, vek a biorytmy, ktoré rôznou mierou ovplyvňujú hodnoty niektorých analytov. Rasa a pohlavie Všeobecne je známy rozdielny výskyt niektorých ochorení alebo rozdielna distribúcia krvných skupín u príslušníkov rôznych rás a to aj vtedy, ak žijú v rovnakom prostredí. Príslušníci rôznych rás sa niekedy odlišujú aj hodnotami referenčných intervalov niektorých laboratórnych vyšetrení (napr. referenčné hodnoty analytov kreatínkinázy, α-amylázy a granulocytov narastajú vzostupne od belochov cez žltú rasu k černochom). Príslušníci etnických skupín sa môžu líšiť frekvenciou výskytu určitého génu a teda aj výskytom dedičných porúch metabolizmu. Stravovacie zvyklosti typické pre určitú etnickú alebo dokonca sociálnu skupinu môžu taktiež viesť k rozdielnym referenčným hodnotám niektorých analytov. Výsledok väčšiny laboratórnych vyšetrení nezávisí od pohlavia, aj napriek tomu však nájdeme mnohé parametre, pre ktoré sa referenčné intervaly u žien a mužov líšia. Ženy majú zvyčajne iné (väčšinou nižšie a užšie) referenčné intervaly mnohých analytov (železo, hemoglobín, celkový cholesterol a jeho LDL-frakcia, kyslá fosfatáza, močovina, kyselina močová, kreatínkináza). Vek Príkladom vplyvu veku sú rozdielne hodnoty niektorých analytov u novorodencov a detí do 1 roka, ale aj u detí, dospelých a starých ľudí (tab. 3-1). Novorodenci majú vyšší obsah bilirubínu v sére, čo súvisí s nevyzretou funkciou ich pečene a nadprodukciou hemoglobínu vďaka kratšej životnosti erytrocytov. Väčšina testov má v detskom veku nižšie horné hranice referenčného

6 3 Biologické materiály 17 intervalu (napr. cholesterol, triacylglyceroly, močovina, kyselina močová, kreatinín, pohlavné hormóny). Deti a dospievajúci majú zvýšenú koncentráciu fosforu a zvýšenú aktivitu alkalickej a kyslej fosfatázy, čo súvisí s tvorbou kostných tkanív. Tabuľka 3-1 Referenčné intervaly niektorých analytov v krvnom sére v závislosti od veku Analyt Referenčný interval 1 mesiac 1 rok 15 rokov dospelí Jednotka Albumín g/l Bilirubín do 20 μmol/l Bielkoviny g/l Glukóza 1,77-4,44 3,33-5,83 3,33-5,83 3,33-5,83 mmol/l Cholesterol 1,3-4,3 2,6-4,2 2,6-4,8 3,87-5,20 mmol/l Močovina 1,7-5,0 1,4-5,4 1,8-6,7 Muži: 2,5-8,3 Ženy: 2,0-6,9 mmol/l Kreatinín μmol/l Kyselina močová Muži: Ženy: ALP 1,2-6,3 1,44-8,00 1,12-7,50 Muži: 1-8 Ženy: 0,7-2,3 ALT 0,15-0,73 0,15-0,85 0,25-0,60 Muži: 0,15-0,78 Ženy: 0,15-0,85 μmol/l μkat/l μkat/l AST 0,38-1,21 0,27-0,97 0,20-0,63 0,29-0,78 μkat/l Na mmol/l K + 4,7-7,5 4,0-6,2 3,6-5,9 3,8-5,0 mmol/l Katalytická koncentrácia enzýmu (μkat/l = μmol l -1 s -1 ) Cyklické zmeny (biorytmy) Cyklické (denné, mesačné, sezónne) biorytmy spôsobujú, že mnohé analyty vykazujú cyklické zmeny a to v priebehu dňa, mesiaca (menštruačný cyklus) aj roka. Koncentrácia kreatinínu je vyššia večer asi o 50 % než ráno. Ráno bývajú vyššie koncentrácie Fe o %, hemoglobínu o %, draslíka a fosforu o %. Kolísanie hodnôt Fe, cholesterolu, K, fosfátu v sére je väčšie v priebehu dňa než zo dňa na deň. Zo dňa na deň sa mení o 4-10 % cholesterol, K, kreatinín, fosfáty, o % sa mení močovina, AST (aspartátaminotransferáza) a lipidy a až o 30 % železo a ALT (alanínaminotransferáza). V dlhších časových úsekoch sa mení hlavne koncentrácia bielkovín. Ďalším príkladom rozdielov v biorytmoch je obdobie tehotenstva; v tomto období začína narastať plazmový objem. Pri pôrode je nárast objemu vody v matkinom tele 4-6 l a krvného objemu o 1,5-1,6 l. Narastá aj objem moču, čo spôsobuje zvýšenú filtráciu močoviny, kreatinínu, bielkovín, glukózy a aminokyselín a následne ich nižšie koncentrácie v sére. V tehotenstve sa pozoruje nárast koncentrácie niektorých proteínov, fibrinogénu, celkového cholesterolu a triacylglycerolov (koncentrácia cholesterolu a triacylglycerolov môže byť pred pôrodom vyššia až o 250 %). Zvyšuje sa aj aktivita alkalickej fosfatázy; naopak, aktivita enzýmov ALT, AST a kreatínkinázy sa znižuje.

7 3 Biologické materiály 18 Premenlivé vplyvy Premenlivé vplyvy sú faktory, ktoré sú vo väčšine prípadov ovplyvniteľné a ich vplyv na laboratórne vyšetrenie možno eliminovať. Sú to hlavne hmotnosť, diéta, fajčenie, pohyb, alkohol, lieky a životný štýl ako taký. Vplyv diéty Príjem potravy všeobecne zvyšuje koncentráciu glukózy, kyseliny močovej, plazmového Fe a sodíka a znižuje koncentráciu anorganického fosfátu a laktátdehydrogenázy. Vplyv typu stravy je rôzny. Pri strave bohatej na tuky sa zistí vyššia koncentrácia tukov, pri strave bohatej na bielkoviny sa zvyšuje koncentrácia amoniaku a močoviny v sére. Podvýživa a hladovanie tieto parametre naopak znižujú. Kvalita stravy ovplyvňuje aj ph moču a jeho ďalšie zložky. Zelenina a ovocie moč alkalizujú, mäso a potraviny bohaté na tuky moč okysľujú. Príjem tekutín sa prejaví rôznou koncentráciou zložiek v moči, jeho sfarbením a objemom, ale aj zmenou koncentrácie niektorých látok v sére. U pacienta, ktorý ide ráno na odber krvi a lačnie viac ako 12 h sa môže prejaviť vzostup koncentrácie celkovej bielkoviny, hemoglobínu a močoviny v sére. Telesná námaha Telesná námaha vedie k rôznym zmenám koncentrácie takých látok, ktoré sa bezprostredne podieľajú na energetickom metabolizme (laktát, vyššie karboxylové kyseliny, glukóza, zmena ph). Veľkosť tejto zmeny závisí od mnohých faktorov: intenzita záťaže, trénovanosť jedinca, teplota (počasie), príjem tekutín a elektrolytov. Koncentrácia vysokomolekulových látok (bielkoviny, enzýmy, lipidy) je nižšia v polohe ležmo a zvyšuje sa v priemere o % v stoji. Pri krátkodobej záťaži organizmu sa znižuje ATP (adenozíntrifosfát), inzulín, klesá ph; zvyšuje sa laktát a glukóza. Po dlhotrvajúcej záťaži sa zvyšuje Na, K, Ca, alkalická fosfatáza, albumín, anorganický fosfor, močovina, bilirubín, AST, pyruvátkináza, kreatínkináza, mení sa tiež koncentrácia mnohých hormónov. Po skončení záťaže dochádza k normalizácii parametrov rôznou rýchlosťou (kreatínkináza za 3-5 dní, laktát za niekoľko desiatok minút). Závažnejšie ochorenia, lekársky výkon, alebo napríklad aj samotný odber krvi, často sprevádza psychický stres. Prejavuje sa vyplavovaním hormónov a ich metabolickými účinkami (napr. vzostup koncentrácie glukózy a voľných vyšších karboxylových kyselín). Kofeín a fajčenie Kofeín vyvoláva zvýšenie koncentrácie glukózy, neesterifikovaných vyšších karboxylových kyselín a katecholamínov v krvi. Fajčenie vyvoláva mnohé akútne aj chronické zmeny. V organizme fajčiarov je vyššie zastúpenie karbonylhemoglobínu (až 8 %). Zvyšujú sa aj ďalšie zložky ako vyššie karboxylové kyseliny, glukóza, fibrinogén, cholesterol, SCN -, počet leukocytov, niektoré hormóny, tumorové markery a kovy (Cd, Cu, Pb). Prostredníctvom voľných radikálov sa zvyšuje oxidácia LDL-cholesterolu a znižuje koncentrácia vitamínu C.

8 3 Biologické materiály 19 Vplyv alkoholu Zmeny koncentrácie analytov závisia od intenzity a trvania konzumácie alkoholu. Alkohol sa metabolizuje na acetaldehyd a potom na acetát. Okamžité vplyvy alkoholu sú: zníženie sérovej glukózy, zvýšenie plazmového laktátu, zníženie sérových HCO 3 - a s tým súvisiaca metabolická acidóza. Dlhodobá konzumácia alkoholu vedie k zvýšeniu enzýmov produkovaných pečeňou (AST, ALT). U chronických alkoholikov sú zvýšené triacylglyceroly, cholesterol a niektoré hormóny Vplyv predanalytickej fázy Na biologické materiály má vplyv príprava vyšetrovaného na odber, spôsob odberu, následný transport a uchovávanie biologického materiálu pred analýzou. Tieto vplyvy sa označujú pojmom vplyv predanalytickej fázy. Na stanovenie rovnakého analytu je zvykom vzorky zhromažďovať a potom analyzovať spoločne, čo si vyžaduje rýchly transport vzoriek alebo ich stabilizáciu. Tejto problematike je venovaná kapitola Vplyv liekov (interferencie) Lieky môžu ovplyvniť laboratórne vyšetrenie rôznymi spôsobmi: o liek skutočne zvyšuje alebo znižuje koncentráciu stanovovanej zložky zvýšením alebo znížením jej tvorby v organizme. Vyskytujú sa ale aj zložitejšie závislosti, kde napr. malá dávka lieku zvyšuje hodnotu laboratórneho testu, ale veľká dávka ju znižuje. V literatúre sa preto pomerne často stretávame s nejednotnými údajmi, o liek pôsobí na metabolizmus stanovovanej zložky, o liek interferuje pri vlastnom stanovení, o liek poškodzuje niektorý orgán, čím sa poruší jeho funkcia, o sú možné kombinácie všetkých štyroch vplyvov. Prehľad niektorých typických liekových interferencií je v tab Z vyššie uvedeného vyplýva, že lieky užívané pacientom môžu často skresliť výsledok laboratórneho vyšetrenia alebo úplne znemožniť vykonanie niektorých typov analýz. Pri posudzovaní možnosti ovplyvnenia výsledku laboratórneho vyšetrenia liekmi je potrebné poznať zloženie liekov, čo v praxi naráža na značné problémy. Lieky často obsahujú viac ako jednu zložku (chemickú zlúčeninu) a výsledok môže byť sumou vplyvu dvoch aj viacerých zložiek. Niekedy tento výsledný vplyv nie je jednoduchým súčtom jednotlivých vplyvov, ale zložitým vzťahom jednotlivých vplyvov. Lieky často obsahujú viac ako jednu zložku (chemickú zlúčeninu) a výsledok môže byť sumou vplyvu dvoch aj viacerých zložiek. Niekedy tento výsledný vplyv nie je jednoduchým súčtom jednotlivých vplyvov, ale zložitým vzťahom jednotlivých vplyvov.

9 3 Biologické materiály 20 Tabuľka 3-2 Príklady liekov ovplyvňujúcich niektoré biochemické vyšetrenia Liek Acylpyrin Biogest Calcium Codein Dolsin Fenylbutazon Furosemid Gentamycin Hydrocortizon Chloramphenicol Chlorpromazin Chlorprotixen Inderal Kenalog Ketazon Kodynal Moduretic Phenobarbital Sodanton Syntophylin Tagamet Theophylin Vplyv na analýzu zvyšuje AST, ALT v sére, zvyšuje porfyríny, katecholamíny, prípadne bielkoviny v moči, znižuje cholesterol v sére, spôsobuje zmeny v hodnotách glukózy a kyseliny močovej v sére zvyšuje ALP, bilirubín, cholesterol v sére, retenciu BSP, znižuje vylučovanie 17-ketosteroidov znižuje Mg v sére zvyšuje bilirubín v sére zvyšuje AMS v sére a retenciu BSP znižuje glukózu v sére zvyšuje glukózu, AMS, ALP, kyselinu močovú a znižuje Na v sére zvyšuje AST, ALT, bilirubín a močovinu v sére spôsobuje retenciu Na, znižuje K v sére, znižuje toleranciu sacharidov, spôsobuje negatívnu bilanciu dusíka spôsobuje falošne pozitívnu Benediktovu reakciu na glukózu, interferuje pri 17-ketosteroidoch v moči interferuje so zákalovou reakciou na bielkoviny v moči znižuje kyselinu močovú v sére, spôsobuje falošne pozitívnu reakciu alebo až zvýšenie bilirubínu v moči znižuje glukózu v sére spôsobuje retenciu Na, znižuje K v sére znižuje glukózu v sére zvyšuje pozitívnu reakciu na AMS, AST, ALT a LPS v sére zvyšuje kyselinu močovú, znižuje Ca a glukózu v sére zvyšuje retenciu BSP a porfyríny v moči, znižuje AMS v sére, spôsobuje falošnú pozitivitu na kreatinín v moči zvyšuje ALP, cholesterol, P a znižuje Ca v sére interferuje pri stanovení kyseliny močovej v sére zvyšuje AST, ALT v sére interferuje pri stanovení kyseliny močovej v sére AMS - α-amyláza, LPS - lipáza, BSP - brómsulfoftaleínový test Pre mnohé lieky nie je doteraz známy mechanizmus ich účinku na sledovaný parameter. Údaje o liekových interferenciách sa zisťujú empiricky a v literatúre je zvyčajne opísaný len vplyv jednotlivých liekov. Analytické interferencie liečiv sa systematicky sledujú ako na medzinárodnej úrovni (IFCC), tak aj na národných úrovniach. Informácie o analytických interferenciách sa postupne zhromažďujú a vkladajú do medzinárodnej databanky. Vplyvy liekových kombinácií sú v podstate neznáme a môžu byť skutočne nečakané. Preto sa všade tam, kde je to možné, odporúča vykonať odber krvi (biologického materiálu) nielen nalačno, ale aj po vysadení liekov na dobu aspoň h. Väčšinou sa ale musíme uspokojiť s informáciou, aké

10 3 Biologické materiály 21 lieky pacient užíva. Tieto údaje je potrebné uviesť v žiadanke na laboratórne vyšetrenie, aby bolo možné túto skutočnosť zohľadniť najskôr pri vlastnej analýze a potom aj pri klinickej interpretácii výsledku analýzy. Ako lieky sa môžu podávať aj stanovované zložky (infúzne roztoky glukózy, aminokyselín, minerálnych látok a tukových emulzií). Ak je rýchlosť infúzie neprimeraná (veľká), pozoruje sa zvýšenie koncentrácie zložiek infúzneho roztoku v krvi aj vtedy, keď sa vykoná odber krvi z inej žily, pretože napr. koncentrácia glukózy v izotonickom (5 %) roztoku je až 278 mmol/l. Kontrolné otázky Vymenujte základné biologické materiály v klinickej chémii. Z akých zložiek sa skladá krv? Aký je rozdiel medzi sérom a plazmou? Aké sú výhody a nevýhody použitia plazmy a séra? Z akých zložiek sa skladá moč? Vymenujte vplyvy pôsobiace na biologické materiály. Vymenujte stále vplyvy pôsobiace na biologické materiály a uveďte príklady. Vymenujte premenlivé vplyvy pôsobiace na biologické materiály a uveďte príklady. Akým spôsobom môžu lieky ovplyvniť výsledok laboratórneho vyšetrenia (analýzy)?